Saleziáni spolupracovníci – história a súčasnosť

Tesne pred pádom totalitného režimu v jeseni 1989 pán J. Kovaľ na jednom z pravidelných stretnutí rodinného spoločenstva vysvetlil, čo sú ACS, spoluprácu s SDB a celú prípravu tak, ako to vtedy fungovalo.

Do ašpirantátu sa prihlásili vtedy 2 manželské páry (Anna a Anton Čechovci a Agáta a Jozef Triščovci), ktoré 26.01.1990 v podkroví gréckokatolíckej fary v Prešove zložili prísľub ACS. Hoci to bolo obdobie krátko po páde totality (17. novembra 1989), vládol ešte strach a napätie, preto sa aj tieto prísľuby robili tajne. (Až Potvrdením Ministerstva kultúry SSR z 26. 2. 1990 o obnove činnosti Združenia saleziánskych spolupracovníkov sa rozbehla činnosť spoločenstiev naplno a bezpečne. ZSS postupne nadobúdalo jasnejšiu formu, prebehla reorganizácia stredísk.)[1]

Saleziáni spolupracovníci počas totality vytvárali spoločenstvá, ktoré charakterizoval rodinný duch. Vládla medzi nimi súdržnosť, úprimnosť, otvorenosť na prijatie pravdy. V spoločenstvách sa delili o radosti i problémy, o zážitky viery, čím sa stávali bližšími a posilňovali sa vo viere. Skutočne sa snažili žiť podľa evanjelia v každodenných situáciách, pretože tak ich vnímali mladí a chceli ich nasledovať. „Spolupracovníci zo Sabinova ma sprevádzali dobrým príkladom života modlitby, práce a apoštolskej horlivosti, lebo tí ľudia čosi mali v sebe z don Bosca. Vrhol som sa do apoštolátu ako animátor a stalo sa mi to srdcovou záležitosťou.“[2]

Už počas totalitného režimu vznikla v meste Sabinov a v okolí silná skupina saleziánov spolupracovníkov, ktorá patrila do strediska Prešov. Provinciálna rada Združenia saleziánskych spolupracovníkov na Slovensku s písomným súhlasom miestneho ordinára, Mons. A. Tkáča, biskupa Košickej arcidiecézy, v súlade s článkom 45.2 Pravidiel apoštolského života, úradne potvrdila zriadenie strediska Sabinov dekrétom zo dňa 31. 01. 1998, hoci stredisko už fungovalo od roku 1993.[3] Miestne stredisko je základnou jednotkou Združenia saleziánov spolupracovníkov. Zoskupuje spravidla saleziánov spolupracovníkov, ktorí pracujú na určitom území.

Samostatné stredisko Sabinov vzniklo rozdelením strediska Prešov na konferencii spolupracovníkov dňa 07. 02. 1993. Po rozdelení malo novovzniknuté stredisko 24 saleziánov spolupracovníkov.

ASC v Sabinove dnes

Postupne sa zložka ASC v Sabinov  rozrastala prijatím prísľubu nových saleziánov spolupracovníkov a k 31. 12. 2016 má stredisko Sabinov 74 členov. Sme rozdelení do 7 formačných skupín, ktoré animuje miestna rada. V každej formačnej skupine je jeden člen miestnej rady, ktorý vedie dialóg so zainteresovanou skupinou, aby udržiavala ich spojenie so strediskom. Stretávame sa raz v mesiaci. Do strediska Sabinov patria aj saleziáni spolupracovníci, ktorí bývajú v okolitých obciach, pretože v mieste ich bydliska nejestvuje miestne stredisko.

Saleziáni spolupracovníci nášho strediska svoj apoštolský záväzok uskutočňujú v súlade s Projektom apoštolského života Združenia saleziánov spolupracovníkov vo farnostiach, v ktorých žijú a pracujú. Ponúkajú svoju službu ako asistenti v oratóriu, animátori mladých a rodinných spoločenstiev, lektori, mimoriadni rozdávatelia svätého prijímania, horlitelia ružencových bratstiev, animátori birmovancov, aktívna pomoc pri príprave snúbencov vo farnostiach, členovia farských rád, farských speváckych zborov, ružencových bratstiev, modlitbových skupín otcov a matiek, farskej charity, organizátori Manželských a Rodičovských večerov. Jeden spolupracovník je iniciátorom celoslovenského projektu 9 mesiacov za život.

 

[1] Archív Združenia saleziánov spolupracovníkov, Sabinov. List Ministerstva kultúry SSR zo dňa 26. 2. 1990 v Bratislave pod číslom MK 682/90-15.

[2] PETRIĽÁK, P.: Cesta za don Boscom cez COO zo Sabinov. In: Spravodaj Združenia saleziánskych spolupracovníkov roč. III, č. 6, november 1996. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, s.3.

[3] A ZSS Sabinov. Dekrét strediska ZSS na Slovensku o zriadení strediska Sabinov zo „ňa 31.01.1998.