Saleziánska rodina Sabinov

Sme jedna rodina. Každý dom: škola života a lásky
Akcie

Púť do Levoče

Termín: 1.7. – 3.7.2016 /piatok – nedeľa/

Celý rok sme sa na ňu niektorí tešili. Na prvý piatok v mesiaci sme mali vo farskom kostole omšu. Don Pavol Seman nám udelil na cestu požehnanie. Od kaplnky pod Šancom sme vyrazili o 8 hodine. Dvaja saleziáni spolupracovníci, don Vinco a osemnásť mladých zo strediska saleziánov. V dobrej nálade s batohmi na chrbte. So slnečným pohonom do chrbta sme stúpali na vrch Kohút. Po posilnení jedlom z ruksakov sme vystúpili na horu Kamenná. Začalo sa intenzívne mračiť. Oblaky sa blížili z juhu, no rýchlejšie aj s hrmením zo západu. Blížili sme sa k Bachurni a dážď bol blízko. Spomenuli sme si na minulosť, keď pred 21 rokmi z veľkej búrky nad týmto vrcholom bola veľká tragédia v Jarovniciach. Od Bachurne nás turistická značka posielala cez lokalitu Čierny močiar nadol horou na západ. Vychádzajúc z lesa, začalo sa intenzívne blýskať  a pršať. V daždi s modlitbou na perách sme putovali posledných 5 km, až sme dorazili do Nižného Slavkova. Tu na nás čakal don Seman s výbavou na prenocovanie v telocvični ZŠ. Veľmi sme sa potešili aj príchodu skupiny animátorov, ktorí vyrazili na púť až 4 hodiny po nás. Stihli do Slavkova prísť v daždi ešte pred úplným zotmením. Mali sme o nich strach. Večer sme si v miestnom zariadení  pozreli futbalový zápas z MS vo futbale a doplnili vhodnými nápojmi chýbajúce tekutiny. Vstávali sme asi o 6 hodine. Pomodlili sme sa, naraňajkovali sa, dokúpili potraviny a asfaltkou sme ukrajovali ďalšie kilometre púte. Potešila nás opravená asfaltka pred Brutovcami. V miestnom pohostinstve sme sa osviežili chladenou kolou a nanukmi. Známym smerom sme pokračovali do Olšavice. Odtiaľ  hore kopcom po lesných cestách s nádhernými spišskými červenými smrekmi nás to po 15-20 kilometroch voviedlo do dediny Úloža. Tu nás s autom Fabia čakal Pali Seman SDB. Po naobedovaní sme pešo putovali posledné 4 km. Viacerí z nás sa pomodlili aj 3 či 4 ružence. Konštatovali sme, že nepoznáme piesne na púť z JKS a že o rok tieto piesne chceme poznať a spievať. Nebola núdza o to, kto bude cestou niesť púťový kríž. Najviac ho niesli animátori Ondrej a Alex. Po príchode na Levočskú horu sa animátori aj kňazi don Pavol aj Vinco rozhodli ísť na svätú omšu Ordinariátu OS vojenskú/. Hneď od jej začiatku začalo silne pršať. Mnohí, najmä kňazi a posluhujúci pri omši premokli. Viacerí z nás sa rozhodli ostať na kopci hory do nedele. Mali sme aj stany. V noci prišla znova silná búrka. Nebolo to jednoduché….Ale veď na púti sa treba aj prekonávať. Veľké veci v živote sa dajú vyprosiť práve cez obety na púti.

Zapìsal: Vincent Macejko, SDB.

Zdieľaj a lajkuj: